Mala som 17 rokov, bývali sme s rodičmi vo Vrútkach. Keď prišli nejakí vojaci a vyhnali nás z domu. Keď sme sa vrátili po čase domov, náš domov bol zničený. Takto si zaspomínala naša 95 ročná prijímateľka v Dome nad jazerom pri spoločnom posedení na udalosti, ktoré jej ostali v pamäti.
Nechýbala malá vatra, pečené špekáčiky s dusenou cibuľou a za dobrým jedlom pohár piva.
Počasie nám prialo a tak sme si spoločne zaspievali, zaspomínali a ďakovali Bohu za zdravie a hlavne pokoj, ktorý je teraz vo svete veľmi vzácny.
Tím Domu nad jazero
